Demografické východiská projektu

V 20. storočí došlo k revolučným zmenám v dĺžke ľudského života. Očakáva sa, že priemerná dĺžka života novonarodených vzrastie do roku 2050 na 76 rokov, čo bude znamenať nárast počtu starších obyvateľov na takmer 2 miliardy. V európskom meradle sa táto skupina obyvateľov rozrastie z 20% na 28% celkovej populácie. Táto skutočnosť bude mať vplyv na kvantitu aj kvalitu akýchkoľvek služieb poskytovaných seniorskej populácii. Prioritou podpory zdravia a prevencie chorôb bude zachovanie sebestačnosti, oddialenia choroby/zdravotného postihnutia, stabilizácie funkčného stavu a celkovo zlepšenie kvality života tejto populácie. Poskytovatelia služieb a starostlivosti budú musieť bezpodmienečne zaistiť vzdelanie pracovníkov a jednotlivé zariadenia potrebám starších ľudí (Madridský plán, 2007). Aj zvyšujúci sa počet chronicky chorých geriatrických pacientov bude predstavovať vyššie nároky na zdravotnú starostlivosť. V spoločnosti sú títo pacienti veľmi vulnerabilnou skupinou; chronická choroba má podstatný vplyv na kvalitu života nielen pacientov, ale aj ich rodín. Preto všeobecné stratégie zamerané na zaistenie vysokej kvality starostlivosti o seniorskú a geriatrickú populáciu s chronickou chorobou okrem iného zdôrazňujú: adaptáciu na špecifické potreby chronicky chorých, orientáciu na chronicky chorých v domácom prostredí, dôraz na primárnu a sekundárnu prevenciu, monitorovanie a vyhodnocovanie kontinuity starostlivosti, starostlivosť založenú na dôkazoch (Organizace zdravotní péče pro chronicky nemocné, 1998).

Posudzovanie seniorov/geriatrických pacientov sa orientuje na nasledujúce domény:

• fyzické funkcie (napr. výživa, mobilita, aktivity denného života, zmyslové funkcie),
• duševné funkcie (napr. depresia, kognitívne funkcie, demencia),
• sociálne funkcie (napr. podporná sieť) a
• rizikové faktory (napr. osamelo žijúci, nízky ekonomický status, polymorbidita, nedávna hospitalizácia) (Single assessment process for older people, 2004).