Merací
nástroj
DefiníciaMeranie je proces kvantifikácie charakteristík osoby, javu alebo situácie a súvisí s úsilím tieto charakteristiky objektivizovať. Vývoj a testovanie meracích nástrojov umožňuje merať aj javy, ktoré donedávna ešte merateľné neboli. Takmer každý jav pomenovaný slovne (pojmom) je možné merať prostredníctvom jeho vlastností, pričom meriame len také vlastnosti, ktoré reálne existujú. Výsledná empirická miera jednotlivých vlastností sa určí konkrétnou číselnou hodnotou zvyčajne pomocou rôznych stupníc.Pred samotným meraním je nevyhnutné definovať a popísať meraný jav. Najelementárnejšou formou merania je klasifikovanie alebo kategorizácia predmetov, ktoré majú, resp. nemajú určitú charakteristiku. Predpokladom klasifikácie je jednoznačnosť kritéria. Meraním sa teda najčastejšie rozumie porovnávanie relevantnej vlastnosti meraného objektu s ustálenou mierou (štandardom). Meranie zahŕňa empirickú činnosť, výsledkom ktorej sú čísla ako ďalej použiteľné a spracovateľné údaje, preto sa meranie považuje za empiricko-matematickú metódu. Meranie kvantitatívne meria všetko, čo existuje v nejakom množstve. Pravidlá merania predovšetkým fyzikálnych javov (kvantitatívnych vlastností) sú známe, výsledky sú objektívne, presné, jednoznačné, údaje sa zbierajú za stálej kontroly a číselné informácie sa interpretujú štatisticky. Meranie kvalitatívne sa pokúša porozumieť meranému javu celostne. Kvalitatívne vlastnosti (nemerateľné, nemajúce číselné hodnoty) možno potvrdiť ako fakt ich prítomnosti alebo absencie. Aj v prípade merania kvalitatívnych javov existuje snaha o ich kvantifikáciu a to prostredníctvom rôznych typov škál (stupníc, dotazníkov), ktoré umožňujú numerické spracovanie. Úrovne merania sa rozdeľujú na: nominálne (najnižšia úroveň), poradové, intervalové a pomerové. Pri nominálnom meraní sú čísla priraďované objektom len ako numerické symboly, ale nemajú skutočný význam čísel. Číslo zaradí daný objekt do určitej triedy, čiže slúži len ako názov triedy na označenie. Čísla tak majú kvalitatívny, nie kvantitatívny význam. Tento typ merania sa používa napr. na klasifikáciu pacientov podľa pohlavia, nozologických jednotiek, odpovedí. Výpovedná hodnota je nižšia a takto získané číselné dáta sa najčastejšie spracujú technikou percentualizácie a korelácie. Poradové meranie predpokladá usporiadanie objektov nejakej množiny podľa definovanej charakteristiky alebo vlastnosti. Typickým príkladom sú hrubé hodnoty rôznych dotazníkov / testov bodovaných od 1 do 5. Radové čísla označujú poradie, neoznačujú však absolútnu kvantitu ani rovnosť intervalov medzi číslami. Hodnotu poradovej stupnice zvyšuje technika škálovania – súbor odpovedí – alternatív (vzostupných alebo klesajúcich) od absolútne kladnej cez nulový stupeň až po absolútne odmietnutie. Pri intervalovom meraní sú škály označované aj ako škály rovnosti intervalov. Numericky rovnaké vzdialenosti na týchto škálach reprezentujú rovnaké vzdialenosti u vlastnosti, ktorá sa meria. Meranie sa riadi špecifickými pravidlami platnými len pre jednu určitú škálu. Pomerové meranie je najvyšším stupňom (a ideálom) merania. Rad prirodzených čísel (od 0 po nekonečno) označuje skutočné množstvo meranej vlastnosti a umožňuje kontrolu validity a reliability merania. V ošetrovateľstve ako príklad merania vybranej veličiny môžeme uviesť meranie (posudzovanie, hodnotenie) vitálnych funkcií, kvantitatívnych zmien vedomia, chronickej rany, akútnej a chronickej bolesti, antropometrických ukazovateľov, hmotnosti pacienta v dialyzačnom programe, príjmu a výdaja tekutín, rizika vzniku dekubitov a pádov, úroveň vykonávania ADŽ, kvality života, kompliancie pacienta s terapeutickými odporúčaniami, únavu, úzkosť, strach, beznádej a iné. V klinickej praxi je tiež dôležité pre splnenie kritéria objektivity merania dodržať štandardné podmienky merania ako je napr. rovnaký čas, rovnaké oblečenie, rovnaká pomôcka (nástroj, prístroj), administrácia validných a reliabilných meracích nástrojov. |
| OBSAH |
 |