Posudzovanie
geriatrického pacienta
Funkčný stavKoncept „funkčnej diagnostiky“ sa objavil pri vytváraní prvých geriatrických oddelení vo Veľkej Británii, kde každého pacienta s potrebou dlhodobej ústavnej starostlivosti – najmä v skupine krehkých seniorov – podrobili najprv komplexnému, funkčne zameranému posúdeniu zdravotného stavu, s určením typu inštitucionálnej starostlivosti, s realizáciou komplexnej ošetrovateľskej a rehabilitačnej starostlivosti. Pojmy funkčný stav (functional status) a funkčné hodnotenie (functional assessment) sú zadefinované pre potreby dlhodobej starostlivosti o seniorov s chronickými ochoreniami, najmä pre geriatrickú a rehabilitačnú prax. Funkčný stav má v geriatrii význam vo vzťahu k závažnosti ochorenia a dizability v súvislosti s predlžovaním života v séniu.Funkčný stav zahŕňa hodnotenie zdravotného stavu (fyzického, psychického a sociálneho) v kontexte s hodnotením vonkajšieho prostredia, pričom najviac metód hodnotí práve oblasť fyzickej dizability, ktorá významne ovplyvňuje celkové schopnosti pacienta. Funkčný stav je charakterizovaný ako vykonávanie aktivít a úloh spojených so životnými rolami, ako „schopnosť fungovať v každodennom živote“. Limitácie vo funkčnom stave sa vyskytujú vtedy, keď je prítomná diskrepancia medzi skutočným výkonom a všeobecne očakávaným uskutočňovaním aktivít. Pojem funkčné hodnotenie prvýkrát použil geriater Lawton v rámci systematického pokusu o objektívne hodnotenie funkcií seniora, ktoré ak sa stávajú merateľnými, stávajú sa aj ovplyvniteľnými. Pre kvalitu života majú funkčné obmedzenia podstatný a často aj dôležitejší význam ako samotné ochorenia, ktoré dizabilitu spôsobili. Pri akútnom ochorení je funkčný deficit zvyčajne prechodný; pri chronickom ochorení je často trvalý a progresívny. Na funkčnej deteriorácii sa podieľajú limitácie samotného ochorenia, limitácie vekové, involučné a dekondičné, faktory psychosociálne a environmentálne. Hodnotenie funkčnosti (okrem iných metód), je možné posúdiť úrovňou vykonávania aktivít denného života, psychického (kognitívne funkcie) a sociálneho fungovania (sociálne interakcie, zdroje). Funkčný stav sa dá hodnotiť priamym vyšetrením a použitím meracích nástrojov; je preukázané, že medzi týmito dvomi metódami existuje pomerne vysoká zhoda. Pretože sú však meracie nástroje jednoduchšie a časovo menej náročné, v klinickej praxi sú súčasťou rutinného, štandardného, periodického vyšetrenia seniora za účelom kvantifikovať a objektivizovať funkčný potenciál. Vypĺňa sa tým medzera medzi údajmi získanými klasickým klinickým vyšetrením (anamnéza, fyzikálne a funkčné vyšetrenie) a paraklinickým vyšetrením (laboratórne parametre, zobrazovacie metódy). Úlohou meracích nástrojov je odhaliť ťažkosti u seniora a vytvoriť priestor na vykonanie účinných opatrení s cieľom predísť orgánovým alebo funkčným dekompenzáciám. Požiadavky na vhodnú metodiku sú kladené na: validitu, komplexnosť, nadväznosť, opakovateľnosť, presnosť, jednoduchosť, kvalitu vstupných údajov a použiteľnosť. Cieľom je hodnotenie vybraných komponentov zdravotného stavu a špecifických ukazovateľov, pričom v séniu sa kladie dôraz na funkčný stav, a nie na výpočet medicínskych diagnóz. Výsledky funkčného hodnotenia sú základom pre: individuálny liečebný, ošetrovateľský a rehabilitačný plán starostlivosti, výber vhodných intervencií a kompenzačných pomôcok, kontrolu kvality liečby a starostlivosti, sledovanie vývoja a prognózy ochorenia, plánovanie sociálnych služieb, vykazovanie poskytovanej starostlivosti. |
 |
OBSAH |  |