Vybrané
oblasti posudzovania
Aktivity denného životaKoncept aktivít denného života (ADŽ, activities of daily living, ADL) bol prvýkrát publikovaný v roku 1949 autorkou Edith Buchwald a súvisel s vývojom meracích nástrojov na posudzovanie ADŽ. Za jadro ADŽ boli etablované aktivity: mobilita, vyprázdňovanie, hygiena, jedenie a obliekanie. ADŽ sa charakterizujú ako rutinné sebaobslužné aktivity, ktoré vykonáva jednotlivec pre seba samého v priebehu dňa v rámci schopnosti sebaopatery. Schopnosť starať sa o seba samého a uspokojovať biologické potreby je základom pre udržanie zdravia a nezávislosti. ADŽ zahŕňajú bežné denné činnosti (hygiena, obliekanie, výživa, vyprázdňovanie, spánok, odpočinok), ktoré zdravý dospelý človek vykonáva samostatne, bez pomoci druhej osoby. Charakteristická pre ne je ich pravidelnosť, automatickosť a časté spojenie s určitými rituálmi. Jednotlivec si ADŽ osvojuje v priebehu sociálneho učenia, stávajú sa súčasťou jeho života, vyjadrujú jeho individualitu (stravovacie, hygienické návyky, spánkové rituály) a v priebehu života si vytvára špecifický spôsob ich vykonávania. Vo svojej podstate zodpovedajú základným biologickým potrebám. Ide o vedomé naučené správanie, cieľovo orientované a ovplyvnené socio-kultúrnym kontextom. V priebehu ontogenetického vývinu sa jednotlivé návyky postupne upevňujú, menia sa a mení sa aj miera participácie jednotlivca pri ich vykonávaní. V prípade potreby sa musí jednotlivec naučiť novým formám sebaopatery (postupom, praktikám, opatreniam), ktoré potom zaraďuje do vlastného systému realizácie ADŽ. Ošetrovateľstvo používa koncept ADŽ ako súčasť funkčného stavu v zmysle ich vykonávania vo vzťahu ku konkrétnym životným podmienkam. S pojmom sebaopatera súvisí aj pojem sebestačnosť. Vyjadruje samostatnosť alebo závislosť, mieru participácie jednotlivca pri vykonávaní ADŽ. Sebestačný (samostatný) je jednotlivec, ktorý nemá podstatné obmedzenie fyzických ani psychických schopností a ktorý samostatne a bez pomoci alebo asistencie druhých osôb zvláda všetky potrebné ADŽ v prostredí, v ktorom žije. Pokiaľ už vyžaduje podporu, dohľad alebo pomoc druhej osoby, alebo je závislý na pomôcke/prístroji, hovorí sa o závislosti (o miere alebo úrovni závislosti). Sebestačnosť má zložku fyzickú, psychickú, sociálnu a ekonomickú a pri hodnotení stupňa závislosti je potrebné vždy tieto zložky posudzovať spoločne. Zdravotný stav seniora, úroveň jeho mobility, fyzická sebestačnosť, nezávislosť pri vykonávaní ADŽ je súčasťou autonómie ako atribútu kvality života. Pre jednotlivca má význam vo vzťahu k sebe samému a je aj zdrojom určitej sebaúcty. Senior sa viac obáva straty sebestačnosti, nezávislosti a schopnosti vykonávať ADŽ, ako ochorenia samého. V skupine seniorov a geriatrických pacientov dochádza k redukcii až strate sebestačnosti v dôsledku kombinácie zdravotného postihnutia, chronického progresívneho ochorenia, nárokov prostredia a sociálnej situácie. Hlavné zdravotné riziko z funkčného hľadiska predstavujú symptómy a komplikácie aterosklerózy, degeneratívnych ochorení mozgu, pohybového, kardiovaskulárneho a respiračného systému, involučné zmeny zmyslových orgánov, malnutrícia, dekondícia. Schopnosť seniorov vykonávať ADŽ môže byť výrazne ovplyvnená deterioráciou kognitívnych funkcií potrebných na plánovanie, riadenie a samotnú realizáciu ADŽ. Pri depresii je prítomná pasivita, znížená motivácia vykonávať činnosť, nezáujem o svoj zovňajšok, o úpravu a osobnú hygienu, neschopnosť dodržiavať stravovacie návyky. Prítomný je deficit v BADL a IADL rôzneho stupň s dopadom na stratu nezávislosti a kvalitu života. Veľmi rizikový je krehký senior , ktorý podľa funkčnej diagnostiky vykazuje vysokú mieru závislosti na pomôcke či inej osobe a nevyhnutnou súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti sú intervencie zamerané na udržanie sebestačnosti, nácvik a používanie kompenzačných pomôcok a dlhodobej fyzioterapie s cieľom stabilizovať a zlepšiť pohybové možnosti. |
| OBSAH |
 |