| Vybrané
oblasti posudzovania
Dekubit
(tlakový vred, pressure
ulcers, bedsores)
je dôsledok lokálnej ischémie kože a /alebo podkožných tkanív a svalov
s následnou ulceráciou až nekrózou, ktorá vzniká v dôsledku
spolupôsobenia vnútorných a vonkajších faktorov (predovšetkým tlak,
trenie a trhacia sila) na predilekčných miestach (NPUAP-EPUAP, 2009).
Pri lokalizovanej ischémii sa hromadia v bunkách odpadové látky a
následkom anoxie tkanivo odumiera. Dekubit nevzniká iba na koži, ale
môže vzniknúť aj na ušnom lalôčiku (až v 20 %), na sliznici, napr. v
dutine ústnej (tlak zubnej protézy), v ústnom kútiku, na sliznici nosa
a močového mechúra po zavedení sondy či katétra.
Predilekčné miesta sú oblasti nad kostnými výčnelkami, ktoré sú vysoko rizikové z hľadiska rozvoja dekubitu. V 1/3 ide o oblasť nad krížovou kosťou, v 1/3 o päty a na ostatné predilekčné miesta pripadá výskyt po 6 % (hrebene lopatiek, 7. krčný stavec, temeno hlavy, lakte). Okolo 95 % všetkých dekubitov pripadá na dolnú časť tela, 65 % na pelvickú oblasť a 30 % na dolné končatiny. Vyššia senzitivita hrboľov pätných kostí je spojená s tým, že sa tu stretávajú dva rôzne typy kože (silná plantárna a tenká na zadnej strane päty). Za normálnych okolností ležiaci spiaci človek predchádza ischemickému poškodeniu tkanív tým, že sa pohne každých 10 minút a úplne zmení svoju polohu na posteli počas 8 hodín spánku asi 40x. U seniora s obmedzenou mobilitou, ktorý zmení polohu na posteli menej ako 20x, je riziko rozvoja dekubitov až 90 %. Dekubity patria k významným problémom geriatrickej medicíny a ošetrovateľstva. Takmer 50-70 % zo všetkých vzniknutých dekubitov sa objavuje u seniorov nad 70 rokov. Majú tesný vzťah k imobilite, ktorá spolu s instabilitou, inkontinenciou a intelektovými poruchami patrí medzi tzv. veľké geriatrické syndrómy. Tie sa objavujú predovšetkým v neskorom séniu (nad 75 rokov) ako súčasť syndromologického obrazu celkovej multimorbidity. Až 60 % dekubitov vznikne počas prvých 2 týždňov hospitalizácie. Z domu prichádza s dekubitom asi 1/5 seniorov. Výskyt dekubitov u hospitalizovaných seniorov kolíše od 3,5-30 % (podľa typu oddelenia); ale u kvadruplegikov môže dosahovať až 60 % a u seniorov v kritickom stave s ohrozením života až 41 %. U seniorov v domovoch dôchodcov je výskyt až 23 %, u pacienta v starostlivosti agentúr DOS až 13 %, na akútnych lôžkach od 1-5 %. Monitorovanie výskytu dekubitov v zariadeniach ústavnej starostlivosti sa používa ako indikátor kvality ošetrovateľskej starostlivosti. Vyššia incidencia dekubitov v séniu je spojená s involučnými zmenami: pokles kožnej perfúzie, stenčenie vrstiev kože, pokles podkožného tuku a kolagénnych vlákien, degenerácia kožnej elasticity. Redukuje sa množstvo svalovej hmoty a v neskorom séniu klesá aj prevalencia obezity (pokles tuku v podkoží), ktoré sú schopné zmierňovať pôsobenie tlaku. Pokles hladiny kyseliny askorbovej vedie k vyššej fragilite ciev a spojivového tkaniva. Klesá počet kožných ciev a zvyšuje sa riziko ischemického poškodenia. Hojenie akýchkoľvek porúch integrity kože je zhoršené, pretože sa mení bunková proliferácia, pevnosť hojacej sa rany na ťah, dochádza ku kontrakcii rany a objavujú sa v nej depozitá kolagénu. Stúpa prah kožnej bolesti (po 50-tom roku života), znižuje sa tolerancia ku tkanivovej hypoxii a často je problematická odpoveď na liečbu pri súčasnej multimorbidite. U krehkých seniorov predovšetkým s prítomnosťou rizikových faktorov, obmedzenou adaptačnou kapacitou, poruchou regulačných mechanizmov, imobilizačným syndrómom a závažnou multimorbiditou, je riziko rozvoja dekubitov rýchle – v desiatkach hodín. |
 |
OBSAH |  |