Tlak na kožu je prvotná príčina tkanivovej ischémie. Tlak > 12 mmHg prevýši žilový kapilárny tlak a vedie k opuchu, tlak > 32 mmHg prevýši arteriálny kapilárny tlak, znižuje oxygenáciu, mikrocirkuláciu a vedie k anoxii, tlak > 70 mmHg trvajúci viac ako 2 hodiny spôsobuje ireverzibilné zmeny (tkanivová nekróza). Ležiaci pacient vytvára tlak na tkanivá nad kostnými výčnelkami 100-150 mmHg, a už pri tlaku 70 mmHg môžu vznikať tlakové ulcerácie. Najhoršia situácia je v sede, kedy na sedaciu kosť pôsobí tlak až 300 mmHg. Dôležitú úlohu zohráva časový faktor – ako dlho bol pacient v rovnakej polohe. V ľahu sa uvádza únosný čas 2-3 hodiny, v sede by nemal čas presiahnuť 2 hodiny. Pri polohe na boku je rizikovým miestom oblasť nad veľkým trochanterom, ramenným kĺbom, vonkajší výbežok tíbie a vonkajší členok. Čas pôsobenia zvýšeného tlaku na predilekčné miesta je významnejší ako tlak samotný – rovnomerne rozložený tlak nad väčšou oblasťou je menej nebezpečný ako tlak lokalizovaný na veľmi malú oblasť, a nízky tlak pôsobiaci dlhší čas je horší ako krátkodobý vysoký tlak. Reaktívna hyperémia má priaznivý efekt len vtedy, keď tlak prestane pôsobiť ešte pred vznikom ireverzibilných zmien.

Trenie vzniká silou pôsobiacou paralelne s kožou. Pri manipulácii/posúvaní imobilného seniora na posteli dochádza opakovane k nadmernému treniu medzi povrchom kože a podložkou. Môže tak vzniknúť „nožnicový efekt“, kedy dôjde k zaškrteniu ciev podkožia a svalov. Koža sa stáva aj náchylnejšia na trhliny.

Macerácia – vlhkosť kože, spojená so zvýšeným potením, inkontinenciou, sekréciou z rany, môže viesť k zmene kožného pH (amoniak), pôvodne kyslého na alkalické, čo narúša kožnú ochrannú bariéru a robí kožu ľahko zraniteľnou voči mechanickému poškodeniu, pôsobeniu mikróbov, plesní. U inkontinentných pacientov je až 5x vyššie riziko vzniku dekubitov. Rizikovejšia je inkontinencia stolice, resp. spojenie inkontinencie moču a stolice. K macerácii prispieva aj obezita (sťažuje aj polohovanie pacienta).

Vek je najpodstatnejší neovplyvniteľný vnútorný faktor, vzhľadom na prítomnosť veľkých geriatrických syndrómov, involučné zmeny kože, sarkopéniu (involučný úbytok svalovej hmoty, zmenšenie objemu, pokles sily, výdrže, poddajnosti, rýchlosti kontrakcie).

Akútne ochorenie, trauma, akútna exacerbácia chronických ochorení spojená s nízkou hladinou albumínu.

Chronické ochorenia – onkologické (dekubity vznikajú až u 64 % pacientov, a to 2 týždne pred smrťou). Takmer polovica seniorov s dekubitmi III. a IV. štádia zomrie v priebehu 4 mesiacov. Iné ochorenia: diabetes mellitus (mikroangiopatia, neuropatia), stav po cievnej mozgovej príhode, demencia, parkinsonismus, demyelinizačný syndróm, plégie, infekčné ochorenia, otravy oxidom uhoľnatým, kardiálna dekompenzácia, artritídy, fraktúry dolných končatín, osteoporóza, amputácia, periférne cievne ochorenia, ťažká respiračná insuficiencia.

Bolesť zvyšuje riziko ďalšieho rozvoja defektu, pretože tlmí aktivitu a pohyb pacienta.

Stav výživy – pacienti so zlým nutričným stavom majú počas hospitalizácie až dvojnásobné riziko vzniku dekubitu. Pre úspešné hojenie sa odporúča zvýšenie príjmu bielkovín na 1,0-1,2 g/kg, dokonca až dvojnásobok normy. Malnutrícia uľahčuje rozvoj dekubitálnej sepsy a ohrozuje hlavne pacientov so zlomeninou krčku femuru. Nutričné doplnky nemusia zabrániť vzniku dekubitu, ale spomalia ich progresiu a uľahčia hojenie.

Farmakoterapia – rizikové s ohľadom na rozvoj dekubitu, predovšetkým pri demencii, sú sedatíva, tlmivé psychofarmaká. Nesteroidné antireumatiká tlmia reaktívnu hyperémiu a proces hojenia. Rizikové sú aj kortikosteroidy a cytostatiká.

Poruchy vedomia – kvantitatívne aj kvalitatívne, apaticko-hypobulická forma demencie, hypoaktívny typ delíria či depresie.

Nedostatočne upravená posteľ – pokrčená plachta/bielizeň, odrobinky jedla.