Meracie nástroje v geriatrii
Vybrané oblasti posudzovania

Bolesť

Medzinárodná asociácia pre štúdium bolesti (International Association for the Study of Pain, IASP) charakterizuje bolesť ako nepríjemnú zmyslovú a emočnú skúsenosť spojenú:
  • so skutočným alebo potenciálnym poškodením tkaniva alebo popísanú v zmysle týchto škôd,
  • s náhlym alebo pomalým nástupom ľubovoľnej intenzity od miernej po silnú,
  • s očakávaným alebo predvídateľným koncom a s trvaním kratším ako 6 mesiacov v prípade akútnej bolesti; neustávajúcu  alebo opakovanú bez predvídateľného konca a s trvaním dlhším ako 6 mesiacov v prípade chronickej bolesti.
Bolesť je veľmi bežným a pomerne častým problémom seniorov; nie je však nevyhnutnou súčasťou procesu starnutia, predovšetkým vtedy, keď neplní funkciu signálnu a ochrannú (v prípade akútnej bolesti, napr. pooperačnej). Minimálne každý druhý senior Európy trpí chronickou bolesťou. Trvalá alebo návratná (t.j. chronická) bolesť postihuje viac než 50 % seniorov žijúcich v komunite, a viac než 80 % inštitucionalizovaných seniorov. Citlivosť a tolerancia k bolesti sa v závislosti na veku nemení; mení a zvyšuje spektrum diagnóz spojených s chronickou nenádorovou bolesťou (ochorenia muskuloskeletálne, neuromuskulárne, ischemické, bolesť anginózna, neuropatická, poúrazová, zápalová, pri chronickej rane). Chronickú bolesť potencuje polymorbidita, depresia a demencia. Seniori tvoria pomerne nesúrodú skupinu, ktorá reaguje veľmi individuálne na bolesť. Na jednej strane sa vyskytuje znížená citlivosť voči nociceptívnej stimulovanej bolesti a na strane druhej individuálne znížená tolerancia najmä voči silnej chronickej bolesti. Výrazný vplyv na vnímanie bolesti má i psychický stav seniora. Intenzita bolesti býva akcelerovaná pocitom osamelosti, zbytočnosti, stratou nezávislosti a inštitucionalizáciou. Tieto faktory tvoria prídavné bremená a môžu ovplyvňovať bolesť a tiež aj odpoveď na liečbu. Problematika bolesti pre gerontológiu a geriatriu je významná aj tým, že analgetiká (vrátane nesteroidných antiflogistík) sú v skupine seniorov najužívanejšou indikačnou skupinou.

Pri posudzovaní geriatrického pacienta sa zdravotnícki pracovníci často dopúšťajú mnohých chýb. Medzi jednu z nich patrí mylný predpoklad, že bolesť spôsobujú involučné degeneratívne zmeny spojené s procesom starnutia, alebo že pacienti so zníženou kognitívnymi funkciami nie sú schopní cítiť bolesť alebo ju pociťujú menej. Je však dokázané, že degeneratívne zmeny prebiehajúce v mozgu pri Alzheimerovej chorobe nepostihujú časti, ktoré sú zodpovedné za spracovanie bolesti. Títo pacienti teda pociťujú bolesť rovnako, majú však problém s vyjadrením, popísaním parametrov bolesti. Preto sa u týchto pacientov odporúča súčasne použiť aj nástroj Test psychických funkcií (SMMSE). Ak je výsledné skóre 18 a vyššie, pacienti majú tendenciu poskytovať platné odpovede. Pri výslednom skóre 12 a menej je potrebné zvážiť použitie iného meracieho nástroja ako vizuálnej analógovej škály.

Posudzovanie bolesti sa radí medzi kľúčové schopnosti sestier v ktoromkoľvek klinickom odbore. U seniorov je posudzovanie a hodnotenie dôležité pre limitácie pohybové, komunikačné či mentálne. Často treba po bolesti aktívne „pátrať“. Objektívne posúdenie vedie k vyselektovaniu cielených intervencií, tým aj k úľave od bolesti, čo v neposlednom rade ovplyvňuje kvalitu života seniora. Zhoršená kvalita života sekundárne vedie k tomu, že bolesť môže byť prezentovaná ako depresia (vrátane zvýšeného výskytu samovrážd), bojazlivosť, poruchy spánku, nechutenstvo a chudnutie, poruchy pamäti, limitácie pri vykonávaní aktivít denného života. V literárnych prameňoch sa popisuje množstvo meracích nástrojov, ako aj ich modifikovaných verzií, slúžiacich k validácii ošetrovateľskej diagnózy Akútna bolesť a Chronická bolesť (NANDA International, Taxonómia II.). Opakované posudzovanie bolesti slúži aj na hodnotenie efektívnosti analgetickej liečby a nefarmakologických intervencií.
OBSAH