Meracie nástroje v geriatrii
Vybrané oblasti posudzovania

Demencia

Demencia je syndróm zapríčinený chorobou mozgu, zvyčajne chronickou alebo progresívnou, pri ktorom sa zhoršujú viaceré vyššie kôrové funkcie vrátane pamäti, myslenia, orientácie, chápania, rátania, kapacity učenia, jazyka a úsudku. Vedomie nie je zastreté. Poznávacie poruchy zvyčajne sprevádzajú, niekedy aj predchádzajú, zhoršenie ovládania emócií, spoločenského správania a motivácie. Tento syndróm sa zjavuje pri Alzheimerovej chorobe, pri cerebrovaskulárnej chorobe a pri iných chorobách, ktoré prvotne alebo druhotne postihujú mozog.

Demencia je závažná duševná porucha, ktorej základnými prejavmi sú príznaky úbytku kognitívnych funkcií. Vo väčšine prípadov je demenciou najprv postihnutá pamäť. Postupne býva postihnutá súdnosť, logické uvažovanie, exekutívne (výkonné funkcie), orientácia, až nakoniec dochádza k obrazu ťažkej intelektovej deteriorácie. V priebehu demencie postupne dochádza k poškodeniu aj nekognitívnych funkcií. Výsledkom je celková degradácia duševnej činnosti pacienta, postupná strata sebestačnosti v realizácii aktivít denného života až úplná závislosť na inej osobe. Demencia sa najčastejšie vyskytuje vo vyššom veku. Poruchy vyskytujúce sa pri demencii sú rozdelené do troch okruhov: poruchy kognitívnych funkcií, psychologické príznaky vrátane behaviorálnych a postupná redukcia / neschopnosť vykonávať aktivity denného života.

Poruchy kognitívnych funkcií zahŕňajú deterioráciu intelektu, poruchy pamäti, orientácie, súdnosti a schopnosti abstraktného myslenia, exekutívnych funkcií, pozornosti a motivácie, chápania, schopnosť vyjadrovať sa a porozumieť reči a ďalších gnostických funkcií (sú súčasťou poznávacích funkcií, napr. schopnosť poznať videné predmety, rozpoznať a pochopiť počuté zvuky, poznať hmatom predmety, rozpoznať časti svojho tela).

Zo psychologických príznakov, vrátane behaviorálnych, sa takmer konštantne vyskytujú poruchy emotivity: pridružená depresívna a úzkostná symptomatológia, patické nálady, afektívna labilita, afektívna oploštelosť, v neskorších štádiách úbytok vyšších citov. Nekonštantne a väčšinou prechodne sa môžu vyskytnúť poruchy myslenia typu bludov (napr. paranoidno-perzekučné bludy), poruchy vnímania. Delírium sa často vyskytuje v kombinácii s demenciou (hlavne vtedy, keď sa u pacienta vyskytujú komorbidne závažné somatické poruchy, alebo pri terapii niektorými typmi farmák), ale obraz delíria nepatrí k syndrómu demencie. Veľmi závažné sú poruchy správania, napr. agresia, nedodržiavanie spoločenských konvencií, blúdenie. Z porúch spánku sa najčastejšie vyskytuje porucha cyklu spánok-bdenie. Demencie vo svojom dôsledku vedú k degradácii osobnosti. Poruchy kognitívnych i nekognitívnych funkcií vedú k úbytku až strate sebestačnosti pri realizácii aktivít denného života. Postupne dochádza k poruchám profesionálnych zručností, poruchám schopnosti samostatne vykonávať inštrumentálne až po neschopnosť vykonávať základné aktivity denného života, čo vedie k inštitucionalizácii seniora.

OBSAH