| Vybrané
oblasti posudzovania
Rôzne
definície a charakteristiky pojmu sebaopatera
majú vo svojej podstate rovnaký základ.
V širšom zmysle slova sa sebaopatera charakterizuje ako:
V užšom zmysle slova je sebaopatera ponímaná ako súbor praktických aktivít jednotlivca, pravidelné a zautomatizované vykonávanie každodenných sebaobslužných aktivít za účelom udržania života, zdravia a pohody. Práca jednej z teoretičiek ošetrovateľstva D.E. Orem – vývojový a humanistický model sebaopatery ako špecifickej paradigmy ošetrovateľstva – objasňuje starostlivosť o seba v napĺňaní ľudských potrieb. Sebaopateru autorka charakterizuje ako osobnú každodennú starostlivosť, ktorú jednotlivec vynakladá na regulovanie svojho fungovania a vývinu, ako naučenú, cieľovo orientovanú činnosť, správanie existujúce v konkrétnej životnej situácii usmerňujúce jednotlivca regulovať faktory, ktoré ovplyvňujú jeho život, zdravie a pohodu. Zmeny zdravotného stavu sa spájajú s potrebou naučiť sa nové postupy, praktiky, opatrenia, ktoré jednotlivec zaraďuje do vlastného systému sebaopatery. Ochorenie, telesné postihnutie a iné problémy nemusia byť dôvodom pre poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti, ak je jednotlivec schopný riadiť a vykonávať sebaopateru. Sebaopatera efektívne prispieva k podpore životného procesu, normálneho fungovania a vývinu, k prevencii alebo kontrole ochorenia alebo poranenia, k prevencii alebo kompenzácii dizability, k podpore dosiahnutia pohody. Schopnosť zvládnuť kontinuálne požiadavky starostlivosti o seba regulované životným procesom je variabilná v čase a rešpektuje vývin jednotlivca v životných etapách, jeho zdravotný stav, faktory ovplyvňujúce vzdelávateľnosť a životné skúsenosti použiteľné v dennom živote. Schopnosť sebaopatery a požiadavky sebaopatery ovplyvňujú vnútorné a vonkajšie faktory: vek, vývinové štádium, pohlavie, zdravotný stav jednotlivca, modality diagnostiky a terapie, rodinný systém, socio-kultúrne aspekty, dostupnosť a adekvátnosť prostriedkov. Obmedzenia pri vykonávaní sebaopatery sú vyjadrené reštrikciami jednotlivca pri vykonávaní sebaopatery, ktoré sú nad rámec jeho funkčného stavu a podmienok: nedostatok vedomostí, zručností a skúseností, nedostatok prostriedkov, záujmu, sociálnej podpory. Deficit sebaopatery (čiastočný alebo úplný) vyjadruje vzťah medzi schopnosťou sebaopatery a terapeutickými požiadavkami, ktoré prekračujú kapacitu sebaopatery, a vtedy je úlohou ošetrovateľstva diagnostickým procesom zistiť schopnosti a limitácie jednotlivca, identifikovať a špecifikovať požiadavky sebaopatery. Pomoc v prípade deficitu sebapatery môže byť poskytovaná ako: činnosť alebo konanie za pacienta, vedenie pacienta, fyzická alebo psychická podpora, zabezpečenie vhodného prostredia pre rozvoj, učenie pacienta. Bibliografické odkazy BROCK, C., DOST, A. Self care – A real choice: Self Care Support - A practical Option. United Kingdom : Department of Health, January 2005. 12 p. CAYTON, H., COLIN-THOME, D. Supporting people with long term
conditions. United Kingdom : Department of Health, January
2005. 42 p. [cit. 04-11-2013]. Dostupné na: OREM, D.E. Nursing Concepts of Practice. 6thed. St. Louis : Mosby, 2001. 542 p. ISBN 0-323-00864-X. TOMKINS, S., COLLINS, A. Promoting Optimal Self Care. United Kingdom : Department of Health, December 2004. 76 p. . TOMAGOVÁ, M., BÓRIKOVÁ, I. a kol. Potreby v ošetrovateľstve. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 2008. 196 s. ISBN 978-80-8063-270-0. ŽIAKOVÁ, K. a kol. Ošetrovateľský slovník. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 2009. 218 s. ISBN 978-80-8063-315-8. ŽIAKOVÁ, K. a kol. Ošetrovateľské konceptuálne modely. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 2007. 189 s. ISBN 978-80-8063-247-2. ŽIAKOVÁ, K. a kol. Ošetřovatelství – konceptuální modely a teorie. Ostrava : Ostravská univerzita, Zdravotně sociální fakulta 2005. 234 s. ISBN 80-7368-068-8. ŽIAKOVÁ, K. a kol. Oremovej model sebaopatery. In Moderný medicínsky manažment, 2002, roč. 9, č. 2, s. 13-18. |
